Šikanovanie dnes vidíme skoro všade. Často ho vidíme napr. v autobusoch, v mestskej hromadnej doprave, na ihriskách, v parkoch, na diskotékach, v škole, násilie neobchádza ani naše rodiny. Vidíme ho deň čo deň na televíznych obrazovkách v podobe filmov, rozprávok pre najmenších, agresivita je častou súčasťou počítačových hier, čítame o nej v dennej tlači a pod. Najhoršie na tom je to, že dospelí i deti podvedome vnímajú tzv. “násilnícke obrazy“, stotožňujú sa s nimi a berú ich ako doslovné návody na svoje správanie, preberajú rolu agresorov. Obete sa z týchto psychických či fyzických zranení len ťažko spamätávajú. So šikanovaním majú skúsenosti všetky školy a školské zariadenia. Tvrdiť niečo iné, by bolo klamstvom. O probléme je preto potrebné neustále hovoriť, ale nielen to, dôležitou súčasťou je prevencia a aktivity s ňou spojené, ktorých úlohou je ukázať cestu , ako sa brániť šikanovaniu a ako z nej von. Zamestnanci našej školy si uvedomujú tak závažnosť „šikany“ ako aj význam dobrej a včasnej prevencie. Súčasťou prevencie bola aj akcia s názvom: „Spolu proti šikane“, ktorá prebehla 14. februára 2019 v Multifunkčnej miestnosti našej školy a bola určená žiakom 1. stupňa. Tejto školskej akcie sa zúčastnilo spolu 42 žiakov s vyučujúcimi.
Na úvod boli žiakom premietnuté dva krátke filmy, pre tzv. „vhupnutie“ do problematiky. Následne dostali žiaci priestor na rozhovor, v ktorom opisovali svoje pocity z filmov, prípadne aj svoje osobné skúsenosti s priamou, či nepriamou šikanou , a to nielen z pohľadu obete, ale aj z pohľadu agresora. Ako príklad na zamyslenie sme žiakom ukázali dve jabĺčka, jedno normálne a druhé obité. Obe boli na pohľad pekné, prvé zostalo pekné a zdravé aj po pohľade dovnútra po rozkrojení, to druhé obité bolo navonok pekné, ale po nakrojení sa zistilo , že bolo škaredé a nezdravé. V kratučkej prezentácii sme rozobrali niekoľko základných pojmov a keďže našou úlohou nebolo memorovať, ale čo najviacej sa naučiť formou osobného zážitku, zahrali sme si spolu so žiakmi niekoľko modelových hier tak, aby sa čo najviacej žiakov priamo „stotožnilo - prežilo“ rolu obete.
„Cesta, ako sa brániť, čo robiť?“ – bola ďalšou našou témou, rozobrali sme si, ako sa najúčinnejšie brániť agresorovi/om a ako riešiť rôzne situácie.
V závere sa žiaci za pomoci vyučujúcich zúčastnili krátkej ankety, ktorá zisťovala, aké skúsenosti majú žiaci 1. stupňa so šikanovaním na našej škole alebo vo svojom okolí a či sa im táto aktivita páčila. Hodnotenie bolo prevažne kladné, za čo ďakujeme. Ostáva nám dúfať, že si z tejto aktivity odniesli čo najviacej a že nebudeme už v najbližšej budúcnosti svedkami ďalšej šikany. Nezabúdajme, sme v tom spolu. Pripravila: Mgr. Iveta Ferenčuchová, Mgr. M. Vojtila
Do galérie Spolu proti šikane boli pridané fotografie.