„Deň vtákov“ si žiaci piatych ročníkov našej školy kvôli tohtoročnému jarnému počasiu pripomenuli až 19. mája opätovnou návštevou rodinnej vtáčej farmy u pána Jozefa Mikluščáka v obci Pongrácovce, ktorý sa chovu drobného vtáctva venuje už úctyhodných 50 rokov. Ojedinelým zážitkom bola už samotná cesta mikrobusom, počas ktorej žiaci pozorovali okolitú prírodnú scenériu, stáda oviec, koní, kôz, ako aj jeleňov pasúcich sa v blízkosti ľudských obydlí. Samotná exkurzia začala prehliadkou tradičných, u nás bežne chovaných vtákov voľne pohybujúcich sa po dvore, ako sú kury domáce a kohúty, domáce kačky a husi, čínske a austrálske kačky, prepeličky. Nemali sme už, žiaľ, možnosť vidieť páva, pretože mu nejaké „dobré susedove deti“ vytrhali celý pestrofarebný chvost, a tak ho musel farmár utratiť. Poštové holuby a bažanty žiaci pozorovali už v uzavretých klietkach, no uchvátení boli najmä z pestrofarebných exotických papagájov a anduliek, ktoré nás sprevádzali svojím spevom a škriekaním počas celého nášho pobytu na farme. Na malú chvíľu nám farmár umožnil nazrieť aj do oddelených priestorov, kde sme videli párik práve hniezdiacich vtáčikov agapornis, ktoré boli síce veľmi drobné, ale nádherne sfarbené a podľa slov farmára desaťkrát drahšie ako veľké papagáje. Krátko pred naším príchodom sa papagáje v jednej klietke kvôli priazni samičky doslovne pobili „do krvi“, a tak sme boli svedkami toho, ako jeden hrdinsky skonal na bojisku. Bolo nám ho síce veľmi ľúto, no farmár nám vysvetlil, že taký je zákon prírody – „silnejší prežije“. Žiakom nielen umožnil pohľad na pestrofarebnú plejádu svojich operených zverencov, ale im objasnil aj každodennú obetavú starostlivosť, ktorú si chod takejto farmy vyžaduje. Aj keď prvotným cieľom exkurzie bolo priblížiť žiakom operenú a spevavú časť živočíšnej ríše, tento výlet bol bohatý na zážitky aj s inými zvieratkami. Po odchode z farmy na hlave pani učiteľky pristál záhadný chrobáčik so zeleným metalickým sfarbením, ktorého sme nevedeli identifikovať , no po príchode do školy sme na internete “vygooglili“, že to bol zlatoň obyčajný. Na hojdačkách a šmykľavkách obecného detského ihriska, kde nás prišla milo privítať a pozdraviť aj tunajšia pani starostka, žiaci učinili zadosť aj svojej pohybovej aktivite. Po malom občerstvení v rodinnom altánku ich čakalo ešte stretnutie s ovečkami a so psíkom, ktorý ich strážil. Počiatočnú zdržanlivosť a obavy zo zvierat čochvíľa vystriedalo nekonečné šantenie a naháňanie sa po dvore. Počasie nám prialo, a tak sme si urobili zastávku na Spišskom hrade, ktorý nám kvôli jeho majestátnosti a aktuálnej dostupnosti nebolo možné obísť. Pre krátkosť času sme ho však zdokumentovali len z dolného parkoviska, no snáď si jeho návštevu v dohľadnom čase zopakujeme počas najbližšej dejepisnej výpravy. Na rázcestí pod hradnou šibenicou žiakov uchvátil pohľad na odpočívajúce stádo bielych holandských kravičiek, ktoré naša prítomnosť a cvakajúce fotoaparáty ani na okamih nevyviedli z miery a naďalej sa venovali obedňajšej sieste. Na spiatočnej ceste časť našej výpravy premožená únavou slastne podriemkavala, druhá časť zápasila so žalúdočnými ťažkosťami, no napokon sme sa šťastlivo dopravili na školské parkovisko. Tu sme sa rozlúčili s pánom šoférom, ktorému aj touto cestou ďakujeme, pretože nás nielenže bezproblémovo dopravil do cieľa našej exkurzie a späť, ale nám tento výlet za faunou nášho okolia zasponzoroval, a tak ušetrené peniaze môžeme použiť na financovanie budúcich objavov, tentoraz z historickej oblasti Spiša. Po návrate do školy sme novonadobudnuté poznatky a zážitky prehodnotili a pretransformovali ich do výtvarných prác, ktoré už zdobia priestory našej školy. Mgr. Janka Lahetová. Do galérie Exkurzia na vtáčej farme boli pridané fotografie.
