Niekde tu sa začal písať náš príbeh. Bol tiež apríl, vonku bolo “na mikinu” a pamätám, že zmrzka pri dome už bola otvorená.
Sú rôzne absurdné momenty v živote. Napríklad, keď sa zo dňa na deň musíte zoznámiť s (možnou) diagnózou vášho dieťaťa. Dieťaťa, ktoré vám prišlo trochu svojské, ale inak nič-extra-špeciál. A zrazu bum, z 0 na 100!
Pre nás to bol autizmus, lebo my netrochárime. Kedysi hrôza, dnes normál. Náš normál. 02.apríl je deň, kedy si okrem rodičov a najbližších, autizmus pripomenú aj ostatní. Teda, aspoň dúfame...
Lebo hoci diagnózu našim deťom už nik zázračne neodčaruje, kusisko podpory a uznania by im veru pričarovať mohol. Nemajú to s nami totiž vôbec ľahké
(zdroj akcnezeny.sk)
Ak nás v Spojenej škole na ulici J. Fabiniho uvidíte 02.apríla v modrom, tak vedzte, že modrá farba je považovaná za farbu komunikácie. Práve v oblasti komunikácie majú ľudia s poruchou autistického spektra výrazné znevýhodnenia. Tak ako ľudia dlhé roky nerozumeli autistom, oni nerozumeli zdravím. Nezostaňte ľahostajní a venujte autizmu myšlienku aj vy.
Druhý apríl bol rezolúciou OSN prijatý ako Svetový deň povedomia o autizme.