Špeciálna základná škola, ako organizačná zložka Spojenej školy

        • Koordinátori

        • Mgr. Iveta Ferenčuchová- koordinátor protidrogovej prevencie a sociálno-patologických javov

          Vo výchovno – vzdelávacom procese je u žiaka dôležité formovanie postojov, názorov a vedomostí a významným spôsobom do tohto procesu vstupuje učiteľ. Svoj vplyv má bezpochyby aj pri problematike prevencie všetkých sociálno – psychologických javov. Toto pôsobenie by malo byť už od najútlejšieho veku žiaka a pôsobiaco komplexne, systematicky a dlhodobo, celkovo sám učiteľ ako osobnosť by mal byť vzorom a príkladom pri pôsobení na žiaka. Komplexným prístupom sa rozumie pôsobenie na kognitívne, emocionálne a sociálne prejavy a rozvoj žiakov. Pre účinok pôsobenia z pohľadu výberu informácií je dôležitý vek žiakov a vhodné metódy pôsobenia na žiakov. Koordinátor prevencie je pedagogický zamestnanec, ktorý v spolupráci s celým pedagogickým kolektívom a zamestnancami školy koordinuje preventívne aktivity v škole, ktoré predchádzajú sociálno – patologickým javom alebo ich eliminujú. Riaditeľ školy určí koordinátora prevencie vykonávať túto činnosť na základe jeho dobrovoľného záujmu, osobnostných predpokladov a odborných spôsobilostí na dobu najmenej jedného školského roku, v spolupráci s koordinátorom prevencie vypracujú plán, ktorý vychádza z Národného programu boja proti drogám a úloh koordinátora.

          Koordinátor prevencie by mal spĺňať nasledovné osobnostné predpoklady:

          • koordinátor prevencie je osobným príkladom v zdravom spôsobe života a je presvedčený o správnosti a účinnosti prevencie,
          • je osobnosťou, ktorá vie komunikovať, kooperovať a koordinovať aktivity so žiakmi, kolegami, vedením školy, ale i s partnermi iných organizácií,
          • má predpoklady pre riešenie vzťahov, ale i hraničných životných situácií, hlavne z hľadiska ochrany zdravia,
          • má predpoklady pre osobný rast a ďalšie sebavzdelávanie,
          • mal by mať potrebu cítiť sa členom širšej ľudskej komunity a menších spoločenských skupín,
          • mal by mať vytvorený hodnotový systém, autonómnu životnú filozofiu,- mať dobrý vzťah k ľuďom,
          • byť emočne vyvážený a empatický,
          • mať realistické vnímanie sveta a objektívne hodnotenie reality,
          • mať záujmy, presahujúce bezprostredné povinnosti a potreby,
          • mať schopnosť čeliť životným problémom a adekvátne ich riešiť,
          • mať rozvinuté estetické cítenie,
          • mať profesionálne schopnosti s neustálym rozvíjaním svojho vzdelania, ktoré by mal realizovať vo svojej práci.

           

          Mgr. Zuzana Jendrálová - koordinátor dopravnej výchovy

          Dopravná výchova je dôležitou súčasťou vo výchovno-vzdelávacom procese základných škôl. Svojim špecifickým obsahom a zameraním cieľavedome pôsobí na mravné, intelektuálne, fyzické a psychické vlastnosti žiakov. Úlohou dopravnej výchovy v školách je postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej premávke - ako chodcov alebo cyklistov - pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel. Realizácia učebnej činnosti sa uskutočňuje v objekte školy, na detských dopravných ihriskách. Dopravná výchova je dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou vyučovania na 1. stupni. Cieľom dopravnej výchovy je osvojenie si základných návykov správania v rôznych dopravných situáciách žiakmi mladšieho školského veku, ktorí patria k najmladším účastníkom cestnej premávky. Vyučovanie na 1. stupni ZŠ poskytuje priestor nielen na nadobudnutie vedomostí z oblasti dopravnej výchovy, ale zároveň aj na praktické činnosti realizované najmä formou vychádzok. Prvky dopravnej výchovy sú implementované do obsahu viacerých vyučovacích. V menšej miere je dopravná výchova aj súčasťou slovenského jazyka a literatúry, pracovného vyučovania i výtvarnej výchovy. Ciele dopravnej výchovy sú zamerané na všetky tri oblasti osobnosti žiaka, na oblasť kognitívnu, afektívnu a psychomotorickú. Je prirodzené, že nie pri každej téme sú v rovnakej miere rozvíjané všetky tri zložky osobnosti žiaka. Vyučujúci má dbať o to, aby na úkor osvojenia jednotlivých faktov a zručností nezanedbal rozvíjanie osobnosti žiaka z tejto oblasti do takej miery, ako ho umožňujú jeho osobné dispozície, vek, fyzická vyspelosť.

           

          Ing. Ľubica Švačová - výchovný poradca

          • Výchovný poradca vykonáva koordinačnú, koncepčno-plánovaciu, informačnú, odborno - metodickú, diagnostickú, vyhodnocovaciu a prieskumnú činnosť. Pedagogická prax  osobnostné a kvalifikačné predpoklady by mu mali umožniť riešiť konfliktné situácie, zvládnuť rôznorodú a náročnú komunikáciu so žiakmi, rodičmi, spolupracovníkmi i ostatnou verejnosťou.
          • V osobnostnej oblasti výchovný poradca sústreďuje pozornosť predovšetkým na žiakov s poruchami správania a so znakmi sociálnej neprispôsobilosti, na žiakov trpiacich vnútornými konfliktami (úzkosťami, porušeným sebahodnotením) a na žiakov v náročných životných situáciách a vývojových krízach (týranie, rozvod alebo úmrtie rodičov, problémy vo vzťahoch medzi rodinou a školou, so spolužiakmi a pod.).
          • V spolupráci s triednym učiteľom a rodičmi koordinuje preventívne
            a výchovné postupy v práci s týmito žiakmi.
          • V oblasti vzdelávania sa výchovný poradca zameriava na žiakov so vzdelávacími ťažkosťami či rizikami školskej neúspešnosti (pôsobenie smerujúce k prevencii školského zlyhania), na talentovaných žiakov, na postihnutých žiakov, ktorí sú individuálne začlenení (integrovaní).
          • V spolupráci s poradenským zariadením by mal výchovný poradca ďalej zaručovať rozsah a kvalitu starostlivosti individuálne integrovaným postihnutým žiakom. Mimoriadne nadaným  žiakom by mal pomáhať vytvárať podmienky na rozvoj ich talentu v škole.
          • V oblasti profesijnej orientácie výchovný poradca poskytuje metodickú pomoc učiteľom pri  zisťovaní, sledovaní a rozvíjaní individuálnych dispozícií žiakov, ktoré môžu byť významné  pre voľbu ich študijnej alebo životnej dráhy, a tak umožňovať žiakom a ich rodičom, aby sa  vyvarovali chybnej voľby.
          • V zložitých prípadoch (napr. žiakov so ŠVVP - žiakov pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia, talentovaných, alebo žiakov so vzdelávacími či výchovnými ťažkosťami apod.) je jeho úlohou sprostredkovať žiakom a ich výchovným zástupcom pomoc poradenského zariadenia.

           

          Mgr. Lucia Ondková - koordinátor finančnej gramotnosti, školský knihovník

          Pre úspešnú realizáciu vzdelávania v oblasti finančnej gramotnosti je najdôležitejšie porozumenie podstaty finančnej gramotnosti. Národný štandard finančnej gramotnosti definuje finančnú gramotnosť ako schopnosť využívať poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť celoživotné finančné zabezpečenie seba a svojej domácnosti. Táto schopnosť nie je absolútnym stavom, ale je kontinuom tých schopností, ktoré sú podmienené vekom, rodinou, kultúrou či miestom bydliska. Finančná gramotnosť je označením pre stav neustáleho vývoja, ktorý umožňuje jednotlivcovi efektívne reagovať na nové osobné udalosti a meniace sa ekonomické prostredie. Národný štandard finančnej gramotnosti určuje, akými poznatkami, zručnosťami a skúsenosťami musia pedagogickí zamestnanci a žiaci disponovať, aby mohli nepretržite rozširovať svoje vedomosti o osobných financiách podľa toho, ako sa budú meniť ich zodpovednosti a príležitosti. V rámci jednotlivých vyučovacích predmetov sa učitelia budú snažiť sprostredkovať žiakom základné poznatky z oblasti finančnej gramotnosti, rozvíjať v nich patričné zručnosti a skúsenosti.

          Žiaci budú vedení k tomu, aby vedeli:

          • posúdiť význam trvalých životných hodnôt, zvážiť vplyv peňazí na ich zachovávanie a na základe toho, aby vybrali a stanovili životné priority a východiská na zabezpečenie základných životných potrieb,
          • používať spoľahlivé informácie a rozhodovacie procesy pri osobných financiách,
          • rozumieť a orientovať sa v zabezpečovaní životných potrieb jednotlivca a rodiny,
          • organizovať osobné financie a používať rozpočet na riadenie hotovosti,
          • požičiavať si za priaznivých podmienok a zvládať dlh,
          • aplikovať rôzne investičné stratégie, ktoré sú v súlade s osobnými cieľmi,
          • používať primerané stratégie riadenia rizík.

           

          Žiak by mal získať schopnosť:

          • prostredníctvom definovania osobných životných potrieb dôjsť k poznaniu možností ako tieto potreby uspokojiť a získať určitú životnú úroveň,
          • rozpoznať možnosti/nástroje hospodárskeho zabezpečenia rozpočtu domácnosti,
          • porovnať skúsenosti získané na modelovom hospodárení so svojimi reálnymi skúsenosťami z osobného života,
          • orientovať sa v systéme existencie, obehu a ochrany peňazí, logicky a kriticky myslieť,
          • argumentovať a komunikovať a spolupracovať pri riešení problému,
          • tvoriť jednoduché hypotézy a skúmať ich pravdivosť,
          • čítať s porozumením súvislé texty obsahujúce čísla,
          • pracovať s návodmi a tvoriť ich,
          • používať IKT na vyhľadávanie, spracovanie, uloženie a prezentáciu informácii

           

          Mgr. Monika Zeleňáková - koordinátor environmentálnej výchovy

          Environmentálna výchova vedie žiakov ku komplexnému pochopeniu vzájomných vzťahov medzi organizmami a vzťahom človeka k životnému prostrediu. Ide o rozvíjanie a najmä pochopenie nevyhnutného prechodu k udržateľnému rozvoju spoločnosti, ktorý umožňuje sledovať a uvedomovať si dynamicky sa vyvíjajúce vzťahy medzi človekom a prostredím, kde sú vzájomne prepojené aspekty ekologické, ekonomické a sociálne.

          PRÍNOS ENVIRONMENTÁLNEJ VÝCHOVY K ROZVOJU OSOBNOSTI ŽIAKA

          V oblasti vedomostí, zručností a schopností:

          • schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi;
          • poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom
            k prostrediu v rôznych oblastiach sveta;
          • schopnosť pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu;
          • poskytovať vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú nevyhnutné pre každodenné konanie a postoje človeka k životnému prostrediu;
          • rozvíjať spoluprácu pri ochrane a tvorbe životného prostredia na miestnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni;
          • pochopiť sociálne a kultúrne vplyvy, ktoré determinujú ľudské hodnoty a správanie, vedomie individuálnej zodpovednosti za vzťah človeka k prostrediu ako spotrebiteľa
            a výrobcu;
          • vedieť hodnotiť objektívnosť a závažnosť informácií o stave životného prostredia a komunikovať o nich, racionálne ich obhajovať a zdôvodňovať svoje názory a stanoviská;
          • schopnosť využívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní a spracúvaní informácií, ako aj prezentácii vlastnej práce. V oblasti postojov
            a hodnôt
          • vnímať život ako najvyššiu hodnotu;
          • pochopiť význam udržateľného rozvoja ako pozitívnej perspektívy ďalšieho vývoja ľudskej spoločnosti;
          • posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k živým organizmom a ich prostrediu;
          • podporovať aktívny prístup k tvorbe a ochrane životného prostredia prostredníctvom praktickej výučby;
          • posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k zdravému životnému štýlu a k vnímaniu estetických hodnôt prostredia;
          • schopnosť vnímať a citlivo pristupovať k prírode a prírodnému a kultúrnemu dedičstvu;
          • prehlbovať, rozvíjať a upevňovať hodnotový systém v prospech konania k životnému prostrediu;
          • rozvíjať schopnosť kooperovať v skupine, deliť si úlohy, niesť zodpovednosť.